Psychobiotiká

Ako to funguje?

Dnes už všetci vieme, že:

  • ľudské telo tvorí komplexný biologický systém; obsahuje viac ako 90% mikrobiotických buniek a 10 miliónov mikrobiotických génov
  • skladá sa z viac ako 100 biliónov baktérií, desaťnásobku počtu buniek ľudského tela, 150-násobku ľudských génov, tisícov druhov a 7000 typov
  • tráviaci trakt je oblasť s bohatým výskytom baktérií v koncentrácii od 10 do 1000 baktérií na gram v jeho hornej časti až po 1011-1012 baktérií na gram v hrubom čreve.

Uvedené osídlenie má okrem funcií trávenia, syntézy niektorých vitamínov aj ďalšiu funkciu:
  • Pomáha modulovať imunitný systém
  • Chráni nás pred infekciami
  • Napomáha mnohým metabolickým procesom v tele

Osídlenie nášho tráviaceho traktu však nie je stabilné alebo nemenné.. Pod vplyvom rôznych faktorov dochádza k zmenám v počte alebo druhovom zložení mikrobioty. Ak sú tieto zmeny negatívne, čiže dochádza k poklesu počtu alebo druhového zastúpenia mikroorganizmov, môžu vyústiť do stavu označovaného ako dysbióza.

zdravé črevo
črevná dysbióza
Takýto stav  môže viesť okrem iných k poruchám nálady, a tiež k neuropsychiatrickým poruchám  (depresia, PAS, úzkosť,  schizofrénia a ďalšie).

Prečo?

Čo možno ešte nie je dostatočne známe je fakt, že črevný systém mikroorganizmov, (mikrobióm), je prepojený s mozgom hneď niekoľkými spôsobmi a takéto prepojenie má už dnes aj odborné pomenovanie „os črevo-mozog“ (GBA – gut brain axis). Toto prepojenie medzi tráviacim a centrálnym nervovým systémom je obojsmerné, čo zaisťuje spojenie emocionálnych a rozumových centier mozgu s periférnymi funkciami čriev.

Os črevo-mozog (GBA)

pozostáva z obojstrannej komunikácie medzi centrálnym nervovým a tráviacim systémom, čo zaisťuje spojenie emocionálnych a rozumových centier mozgu s periférnymi funkciami čriev.

Aký má toto prepojenie význam?

Komunikácia medzi črevom a mozgom (os črevo-mozog) sa odohráva  prostredníctvom parasympatikového nervus vagus, tiež cestou modulácie osi hypotalamus-hypofýza-nadobličky (HPA os – hypothalamic-pituitary-adrenal axis) s následným ovplyvnením reakcie na stres a produkcie stresových hormónov. Dôležitá je aj modulácia imunitného systému napríklad cez tvorbu prozápalových cytokínov a tiež vplyv črevnej mikrobioty na metabolizmus tryptofánu, syntézu neurotransmiterov a produkciu rôznych bakteriálnych metabolitov s neuroaktívnym pôsobením.

Toto všetko, hoci možno uvedené príliš vedecky, nám napovedá, že zmeny v zložení a počte mikroorganizmov v tráviacom trakte môžu, prostredníctvom osi črevo-mozog, pozitívne, alebo negatívne ovplyvniť stav našej psychiky, náladu a v niektorých prípadoch viesť až k ochoreniam CNS typu PAS, ADHD a iných. Mikrobiota, ak funguje správne, tak svojimi účinkami na endokrinný systém napomáha zvládať stres, úzkostné stavy, depresiu,  prejavy porúch autistického spektra (PAS) tým, že vyrába a uvoľňuje dôležité enzýmy a neurotransmitery

  • Je dokázané, že u porúch osídlenia črevnej mikrobioty chýba produkcia predovšetkým neurotransmiterov ako je serotonín a dopamín
  • To čo sa deje v črevách ovplyvňuje teda aj našu psychiku vrátane nálady

Príčinou porúch mikrobiálneho osídlenia čreva (dysbiózy) môže byť:

  • Dlhodobé podávanie antibiotík
  • Vplyv dlhodobého stresu
  • Nevyvážená strava
  • Životný štýl
  • Genetická predispozícia
  • Užívanie pro a prebiotík
  • Tehotenstvo
  • Spôsob pôrodu (cisársky rez)
  • Nervovývojové poruchy

Mimo týchto príčin treba spomenúť aj to, že: Mikroflóra sa v priebehu života dynamicky vyvíja a vytvára výhodnú symbiózu s hostiteľom s kritickými obdobiami v priebehu detstva, dospievania a starnutia. V priebehu týchto období je organizmus zraniteľnejší voči externe vyvolanému stresu, čo môže spôsobiť mentálne poruchy. Odchýlky vývoja črevnej mikroflóry v ranom veku môžu ovplyvniť vývoj nervovej sústavy a neskôr v živote spôsobiť nepriaznivé mentálne stavy.

Ako môže mikroflóra ovplyvniť mentálne zdravie a náladu

Stres môže spôsobiť zmeny mikroflóry a následne aj nálady cez hypotalamo-hypofýzovo-nadobličkovú os (HPA) a to zvýšením hladiny stresového hormónu kortizolu. Mikroflóra môže naopak pomôcť HPA pozitívne regulovať zmeny symptómov ako je úzkosť a depresia.

Mikroflóra je schopná produkovať rôzne druhy enzýmov neurotransmiterov. Medzi najdôležitejšie neurotransmitery patrí acetylcholín, aminokyseliny glycinkyselina glutámová, katecholamíny dopamín, noradrenalín a adrenalín a kyselina gama-aminomaslová (GABA), β-alanín, histamín a serotonín)

Nervus vagus je primárnym spojením medzi mozgom a proximálnym tráviacim traktom, vlákna sakrálneho parasympatického nervu spojujú distálny tretí tračník. Mikroflóra môže vysielať signály cez nervus vagus do mozgu a zasa späť. Produkty dysbiózy (prozápalové cytokíny) dráždia nervus vagus, čo má negatívny vplyv na aktivitu neurónov v mozgu.
Mikroflóra má priamy účinok na imunitný systém. Imunitný systém tiež využíva obojstrannú komunikáciu s CNS, a vytvára z neho tak primárny cieľ pre prevedenie účinkov baktérií na CNS. Naviac môžu mať nepriame účinky črevnej mikroflóry na vrodený imunitný systém vplyv na zmeny telesných hladín prozápalových aj protizápalových cytokínov, ktoré priamo ovplyvňujú funkcie mozgu (poškodenie mikrogliových buniek mozgu).

Osídlenie črevnej mikroflóry je aktuálne predmetom veľkého záujmu vedeckej a lekárskej spoločnosti. Počet publikácií venujúcich sa tejto téme rapídne stúpa a hľadajú sa konkrétne probiotické kmene, ktoré sú kľúčové pre uvedené osídlenie vo vzťahu k neuropsychiatrickým poruchám.

Spoločnosť NEURAXPHARM ako špecialista v CNS má vo svojom záujme hľadať spôsoby ako reagovať na spomínané faktory. Jej snahou je zúročiť nové poznatky a vyvinúť produkty, ktoré môžu včas pomôcť potenciálnemu pacientovi tým, že najmä v počiatočnom štádiu psychických zmien pozitívne ovplyvnia jeho myseľ bez použitia overených molekúl CNS. Mimo typických liekov v segmente CNS, kde spoločnosť patrí medzi leadrov v Európe sa Neuraxpharm usiluje aj o inovatívny prístup k zvládaniu porúch a nepriaznivých stavov v CNS.

Počet ochorení brožúra

Výsledkom tejto snahy je vznik novej skupiny špeciálnych kmeňov  probiotík nazývanú PSYCHOBIOTIKÁ, ktoré sú definované ako “živý organizmus, ktorý – ak je prijímaný v zodpovedajúcom množstve -  má výrazný prínos pre zdravie pacientov s psychiatrickou diagnózou”. Výsledkom intenzívneho výskumu sú dva špeciálne vyvinuté kmene probiotických baktérií
  • Lactobacillus Plantarum PS128
  • Lactobacillus Plantarum DR7

Oba tieto kmeme sú špeciálne vyvinuté na to, aby ovplyvňovali osídlenie čreva baktériami a aby tak následne  mohli pomôcť pri ovplyvňovaní nepriaznivých stavov v CNS.

Lactobacillus plantarum PS128 bol klinicky skúšaný ako psychobiotikum u detí trpiacich na PAS, s výsledkami, ktoré sú prísľubom pre ďalší boj s príznakmi PAS u detí.

Lactobacillus plantarum DR7 bol naopak klinicky testovaný u stresovaných dospelých s výsledkami napovedajúcimi, že môže pomôcť v boji proti stresu, úzkosti a depresii.

Psychobiotiká ukazujú nový smer pri zvládaní niektorých porúch CNS, sú dobrou alternatívou tam, kde stav pacienta nevyžaduje návštevu odborníka, alebo pri zvládaní prejavov autizmu, kde kauzálna terapia zatiaľ neexistuje.