Vzhľadom na nároky každodenného života je v 21. storočí náročné pre ľudí zvládať tlak spoločnosti, rôzne hrozby, prírodné katastrofy a v poslednej dobe aj celosvetovú pandémiu COVID a vojnu v našom bezprostrednom susedstve.

Toto všetko môže mať zásadný vplyv na duševné zdravie človeka.

Duševné zdravie je ovplyvnené mnohými faktormi, akými sú napríklad genetické predispozície, sociálno-ekonomické zázemie, nepriaznivé skúsenosti z detstva, chronické zdravotné stavy alebo nadmerné požívanie alkoholu alebo drog.

Duševné zdravie a pohoda sú preto vzájomne prepojené oblasti, na ktoré sa zameriavajú politické opatrenia v rôznych odvetviach vrátane vzdelávania, zdravia, zamestnanosti, sociálneho začleňovania a úsilia v boji proti chudobe.

Tento vzťah je vzájomný – bez primeranej prevencie, podpory a liečby duševného zdravia sa zvyšuje riziko nižšieho vzdelania alebo nezamestnanosti.

Človek, ktorý je duševne zdravý, má schopnosť sebarealizácie, možnosť jednoducho nadväzovať vzťahy s inými ľuďmi, zúčastňovať sa na verejnom živote a byť produktívnym v práci. Duševne zdravý jednotlivec je tiež schopný prekonať bežné napäté situácie, smútok a životné neúspechy.

Jedným z hlavných faktorov ovplyvňujúcich duševné zdravie človeka je stres.

Čo vlastne znamená slovo "stres"?

Anglické slovo " stress" pochádza zo starého francúzskeho výrazu " estrecier" ( prinútiť, použiť násilie), ktoré je odvodené od latinského " strictus, stringere" ( uťahovať, stláčať). Z uvedeného rozboru je zrejmé, že stres môže jednoducho znamenať " byť vystavený vonkajším silám a tlakom" a môţe byť buď pozitívny, alebo negatívny v závislosti od vonkajšej sily. Ak používame slovo stres v bežných životných situáciách, máme na mysli skôr negatívny aspekt, t.j. že stres je sila, ktorá spôsobuje telesné a psychické vyčerpanie a utrpenie. Výraz stres označuje skôr emocionálny stav , citové vypätie, ktoré je také silné, že obmedzuje našu schopnosť normálne fungovať. Ak totiž pozorujeme zmeny, ktoré sa vplyvom stresu dejú , prichádzame k záveru , že : stres je spojenie fyziologických a psychologických reakcií organizmu vystaveného zvýšeným nárokom.

Stres JE :

reakcia organizmu na jeho potreby a požiadavky
stav silného fyziologického a psychologického napätia
príprava na útok alebo útek
počiatok mnohých ochorení

Reakcia na stres (odpoveď človeka na stresové faktory - individuálne rozdiely)

Každý človek má účinný bezpečnostný systém, ktorý varuje náš organizmus pred vonkajším nebezpečenstvom. Keď sa tento systém aktivuje a žľazy, orgány aj svaly sa začnú pripravovať na útok, alebo útek, objaví sa stres. Vonkajšie prejavy očakávania nadchádzajúceho boja sú v skutočnosti vyvolané vnútornými procesmi, ako sú:

zvýšená produkcia niektorých hormónov
zrýchlený krvný obeh
zvýšenie hladiny glukózy a počtu červených krviniek v krvi
zrýchlený dych
zvýšená citlivosť všetkých zmyslov
utlmenie telesných funkcií momentálne nevyhnutných ( tráviace, pohlavné orgány )

Tento stav všeobecnej pohotovosti, čiže telesné signály vysielané do mozgu spracováva hypotalamus, ktorý prenáša tieto signály do celého tela prostredníctvom sympatického nervového systému, ktorý sa podieľa na riadení činnosti vnútorných orgánov a ciev. Nervové signály zasahujú aj dreň nadobličiek a vyvolávajú zvýšenú sekréciu adrenalínu a noradrenalínu.

Hypotalamus pôsobí na činnosť hypofýzy, ktorá produkuje rôzne hormóny - najdôležitejší z nich je ACTH adrenokortikotropný - stresový hormón, ktorý potom ovplyvňuje činnosť kôry nadobličiek, štítnu žľazu, semenníky i vaječníky. Ide o fyziologické reakcie organizmu na stres.

Popri fyziologických reakciách, vyvoláva stres aj množstvo reakcií, ktoré sa prejavujú v duševnej oblasti. V týchto prípadoch ide o psychologické reakcie, s prejavmi symptómov duševného stresu:

pokles, alebo strata intelektuálnej kapacity
popudlivosť
nespavosť
úzkosť
potlačená sexuálna túžba
depresia

Duševný, psychický stres sa prejavuje v troch najvýznamnejších oblastiach:

poznávacia oblasť (myšlienky, predstavy)
citová oblasť (pocity, emócie)
sociálna oblasť (vzťahy, správanie)

FÁZY STRESU:

Človek je obdarený schopnosťou rozpoznať množstvo signálov, ktoré naznačujú blížiace sa nebezpečenstvo. Od svojho vzniku až po najkritickejší moment prebieha stres v troch fázach:

1. Varovná fáza:

Túto fázu tvorí jasné varovanie, že je prítomný stresový faktor. Najskôr sa objavia telesné reakcie(napätie, nervozita), ktoré sú nielen varovaním, ale aj výzvou, aby s tým začal niečo robiť. Ak si človek uvedomuje možnosť vzniku stresovej situácie, napr. veľké množstvo práce, má ešte možnosť problém posúdiť, riešiť a k stresovej situácii ani nedôjde. No ak situácia začne človeku prerastať cez hlavu a on si uvedomuje, že nemá dostatok času ani sily, prejavia sa pocitu skutočného stresu. Toto je varovná fáza, ktorá môže byť vyvolaná:

jednotlivými podnetmi ( prítomný je vždy len jeden zdroj stresu - chýba zamestnanec)
skupinou podnetov ( viacero okolností, ktoré súhrnne vyvolávajú stres, okrem chýbajúcich ľudí sú tu finančné problémy, zdravotné, alebo rodinné problémy).

2. Fáza odolávania:

Človek sa snaží zvládnuť nakopenú prácu, riešiť pribúdajúce problémy sám, ale jeho schopnosti sú obmedzené. Začína zisťovať, že stráca príliš veľa energie, znižuje sa jeho produktivita, prejavujú sa pocity frustrácie. Musí sa zachrániť, ale nevie ako, vstupuje do bludného kruhu, chce dokončiť svoju prácu, vyriešiť svoj problém, ale v skutočnosti to nie je možné. Čím sú väčšie obavy zo zlyhania, tým je aj úspech menej pravdepodobný.

3. Fáza vyčerpania:

Prejavuje sa únavou, stavmi úzkosti a depresiou. Únava zo stresu nemá nič spoločné s únavou po ťažšej fyzickej záťaži a nemožno ju odstrániť dobrým spánkom, lebo ju navyše sprevádza podráždenosť, napätie a zlosť.
Stresovaný jedinec pociťuje úzkosť nielen v kontakte so stresovým faktorom, ale aj v situáciách, ktoré by za normálnych okolností nevyvolali žiadnu úzkosť.
V súvislosti so stresom hovoríme o depresii, vtedy, ak dochádza k strate motivácie, neschopnosti prežívať radosť, či už z práce, ale v rodine. Pridruží sa nespavosť, pesimistické myšlienky a negatívne pocity sa stále prehlbujú.
Ak sa človek dostane do tejto fázy, je to z pre neho z telesnej aj duševnej stránky veľmi bolestné a vyčerpávajúce. Pracuje veľa, ale s malým výsledkom, nemá pokoj večer, ani cez víkendy, nedokáže nemyslieť na svoje problémy, starosti.
Únik z tejto fázy je veľmi ťažký, vyžaduje veľké úsilie. Väčšinou je potrebná pomoc zvonka, od rodiny, lekára, psychológa, priateľov.
Tu je rozdiel oproti dvom predchádzajúcim fázam, kde si človek vedel ešte sám pomôcť, zvážiť svoje možnosti, rozhodnúť sa.
Mnohokrát teda ani vo fáze vyčerpanie nie je intervencia špecializovaného lekára nevyhnutná, mimo pomoci od rodiny, školy ľudia často siahajú po prípravkoch, respektíve liekoch, ktoré by im v ich situácii pomohli.

Žiaľ, mnohé lieky indikované na stavy úzkosti alebo porúch spánku sú bezpečné, ak je ich užívanie krátkodobé. Riziko vytvorenia návyku je tu dosť značné, preto je rozumné užívanie iba počas odporúčanej doby.

Ako vhodné sa ukazuje použitie psychobiotík, ktoré ovplyvnením osi črevo-mozog môžu pomôcť pri zvládaní prejavov úzkosti, porúch spánku a ľahkých foriem depresie.

Psychobiotiká ukazujú nový smer pri zvládaní niektorých porúch CNS, sú dobrou alternatívou tam, kde stav pacienta nevyžaduje návštevu odborníka.