Poruchy autistického spektra (PAS) u detí je ochorenie s veľmi rýchlo rastúcim výskytom. Kým v roku 1966 bola prevalencia 4,5 z 10000 detí, v roku 2006 už bola na úrovni 1 zo 110, v roku 2010 už 1 zo 68 až ku dnešným 1 z 59 detí. Tento fakt súvisí samozrejme, aj s lepšou diagnostikou ochorenia, ale určitosťou je aj zvyšujúci sa výskyt tohto ochorenia u detskej populácie (Obr.1)
Na samotnom začiatku musíme konštatovať, že na Slovensku nie je schválený žiadny liek na liečbu základných prejavov autizmu. Súčasné liečebné možnosti sú obmedzené na psychosociálnu terapiu. Dostupné sú iba lieky na neurologické, respektíve psychiatrické komorbity samotného ochorenia.
Prospešné pre vývin jedinca a kvalitu jeho života sú teda zaužívané psychologické a pedagogické prístupy, ktoré však vyžadujú, okrem iného, vysoké personálne zaťaženie.
Samozrejme, sú známe aj alternatívne formy terapie, ako užívanie rôznych výživových doplnkov, či dodržiavanie špeciálnych diét.
Výživové doplnky majú svoj význam najmä pri dobre známych jednostranných stravovacích návykoch pacienta a tým obmedzeným príjmom niektorých nutrientov, v opačných prípadoch hrozí predávkovanie a vznik nežiadúcich účinkov, keďže tieto prípravky častokrát obsahujú hornú hranicu odporučenej dennej dávky vitamínu či minerálov.
Omega 3 mastné kyseliny predstavujú ďalšiu formu alternatívnej terapie. Môžu mať vplyv na správny vývin a funkciu mozgu a tak sa používajú pri detských pacientoch s PAS. Výsledky štúdií skúmajúcich tento benefit pre uvedenú skupinu sú ale nejednoznačné a nie je ani stanovené, ktorý typ a aká dávka by mali byť vhodné.
Z špeciálnych diét je často používaná bezgluteínová diéta (GFCF, gluten/free casein free diet). Je na mieste, ak je potvrdená intolerancia na lepok, alebo mliečnu bielkovinu u pacienta samotného, alebo jeho pokrvných príbuzných. Nevyhnutná je ale dodatočná suplementácia vitamínu D, vápnika a zinku, ktoré sú takto zo stravy vyradené avšak sú základom pre zdravý vývin dieťaťa.
Ďalšou špecifickou oblasťou je skúmanie spojenia medzi autizmom a problémami s trávením či príjmom potravy. Vieme, že 30 % až 50% jednotlivcov s autizmom trpí tráviacimi ťažkosťami. Dnes už existuje veľa dôkazov o tom, že mikroflóra v zažívacom trakte hrá dôležitú úlohu v ľudskom vývine, súvisí s imunitným systémom aj s fungovaním mozgu.